Dr. Nona Kuchina, známa taktiež ako Dr. Nona je dnes uznávanou vedkyňou, lekárkou , akademičkou Ruskej akadémie prírodných vied , akademičkou Newyorskej akadémie technologických a spoločenských vied, ktorá je v čele vedecko-prieskumného laboratória LENOM v Izraeli. Je autorkou mnohých vedeckých prác predložených na medzinárodných sympóziách. Za svoje zásluhy je v Izraeli bola vyznamenaná titulom „Žena roku 2000“.
Prešla si však neľahkou a strastiplnou životnou cestou, možno práve vďaka ktorej sa zrodila táto výnimočná žena a prebudila v nej túžbu a vášeň pomoci druhým. Povieme Vám príbeh o osude jednej neobyčajnej ženy.
Keď mala 17 rokov, dostala v jeden deň hneď dve správy. Prvá – že je prijatá na lekársku fakultu a druhá – že podľa výsledkov histologického vyšetrenia trpí lymfo-sarkómom. Toto dievča sa menovalo Nona.
Operácia len s lokálnym umŕtvením trvala 2 hodiny. Keď začali vyškrabovať kosť, bolo to tak bolestivé, že sa kvôli jej kriku zbehlo celé oddelenie. Presne za týždeň sa operácia musela opakovať kvôli hnisaniu. Utišujúce prostriedky nepomáhali tlmiť bolesť rýchlo sa rozvíjajúceho nádoru. Ten bol bohužiaľ jednoliaty s krčnou tepnou a šanca prežiť tak radikálnu operáciu sa rovnala nule. Doktori predpísali ožarovanie v nádeji, že sa nádor zmenší. Bezvýsledne. Rozhodli sa pridať hormóny….. Celé telo tak opuchlo a príliš veľké dávky hormónov potom vyvolali hnisavú vyrážku, ktorá sa postupne zmenila na chrastu pokrývajúcu celé telo. Potom sa pridala tachykardia, dýchavičnosť, bolesti v kostiach a celková slabosť. Po šiestich mesiacoch stáleho pobytu v nemocniciach Nonu pustili domov umierať. Už nemohla ani samostatne chodiť. Navštevovali ju priatelia a príbuzní, aby sa s ňou rozlúčili. Jej mame sa vďaka neuveriteľnému úsiliu podarilo presvedčiť lekárov k ďalšej operácii. Večer pred operáciou sa celé oddelenie snažilo presvedčiť Nonu, aby si nechala ustrihnúť cop. Ona ale radikálne odmietla. Do slova NIE vložila celú svoju silu odmietnutia smrti!!!
Ráno prišiel otec a obul jej na jednu nohu bielu črievičku a na druhú červenú. A potom povedal: „Nech ich zoderieš dcérka až do dier“. Po piatich hodinách po zahájení operácie vyšiel profesor : „Koniec! Dotkol som sa krčnej tepny. Minúty dievčaťa sú spočítané“. Otec stratil vedomie.
Ale Boh dievča neopustil, nezomrela. Doktori sa ju snažili oživiť a volali jej meno. Ona inštinktívne prudko zodvihla hlavu a obväzy sa sfarbili do červena . Znovu všetci v rýchlosti začali pripravovať operáciu. Mladý organizmus pokračoval svoj boj o život. Ale čo po operácii? Chemoterapia!
K jej stálej dýchavičnosti sa pridal vyčerpávajúci pocit nevoľnosti. Po týždni chemoterapie sa z nej stala kostra s čiernymi kruhmi pod očami s ohromným nádorom na krku. Vlasy jej vypadávali v chumáčoch, z bohatého copu sa stal tenký pramienok vlasov. Zrkadlo z izby odniesli. Nemoc neustupovala. Z hľadiska tradičnej medicíny bolo urobené všetko. Zostávala len nádej. Avšak vďaka jej odhodlaniu žiť, neuhasínajúcej energií, optimizmu jej mamy a modlitbám jej babky, zostala nažive.
Uplynulo mnoho rokov, dievča dospela, ukončila lekársku fakultu, stala se z nej lekárka, ale do dnešného dňa si pamätá na slová: „Dni dievčaťa sú spočítané“. Práve tieto slová viedli a vedú jej život a prácu. Nedá sa zastavovať, nedá sa pripustiť aby boli tieto slová použité ako ortieľ pri lôžku nemocného. Je presvedčená, že sa zachránila preto, aby pomáhala zachrániť sa druhým.
Touto dievčinou bola Nona Kuchina – doktorka Nona, ako jej dnes hovoria . Ako vďačnosť za jej život vytvorila preparáty , ktoré pomáhajú mnohým ľuďom nájsť svoju vlastnú cestu k trvalému zdraviu a dlhovekosti.
Dr. Nona Kuchina